51N4E

Architektonická prax so sídlom v Bruseli 51N4E - ktorej názov sa odvoláva na geografické súradnice hlavného mesta - zahŕňa neustále sa vyvíjajúcu krajinu a politickú realitu mesta, pričom čelí pomalému tempu architektonického a urbanistického plánovania založeného na otvorenom procese, ktorý sa točí okolo neustáleho dialógu a experimentovania.

Ateliér v roku 1998 založili a vedú partneri Johan Anrys a Freek Persyn. Tím tvorí silná 22-členná zostava mladej belgickej generácie architektov. Kancelária získala renomé prostredníctvom kľúčových projektov ako Lamot (2005), TID Tower Tirana (2004-), C-Mine (2010), Skanderbeg Square (2008), alebo BUDA factory (2012).

Ateliér vám predstaví speaker Guust Selhorst, vedúci architekt projektu Skanderbeg square v Tirane, za ktorý okrem umiestnenia vo finále spomínaného Miesa vyhrali cenu The European Prize for Urban Public Space za najlepší verejný priestor v Európe.

51N4E sa prostredníctvom dizajnu usiluje prispieť k výraznej sociálnej a mestskej transformácii. Belgický duch racionálneho, no zároveň progresívneho prístupu reprezenuje aj inovatívny projekt ZIN. Návrh projektu si kladie za cieľ veľmi sofistikované znovu použitie symbolických veží WTC I a II nachádzajúcich sa v srdci severnej časti Bruselu.

Namiesto jednoduchej renovácie existujúcej budovy vznikla otázka, či do projektu nevstúpiť s nevídanou dimenziou prepojením veží s novým objemom 14 dvojpodlažných podlaží. Týmto spôsobom sa vytvorila nová podmienka pre rozvoj hybridnej budovy zmiešavajúcej nový spôsob práce s bývaním, ubytovania, športu a rekreácie, obchodov a veľa, veľa vegetácie. Vo vzťahu k mestu návrh otvára prízemie dokorán, čím podporuje rozvíjanie vzťahov budovy, mesta a verejného priestoru. Projekt je teda reakciou na okolitý kontext a budúci vývoj. Projekt zásadne trvá na opätovnom použití, a to nielen pri posudzovaní súčasnej budovy ako materiálnej banky, ale aj vďaka inovatívnemu architektonickému konceptu.

Jedným z ďalších kľúčových projektov ateliéru je z unikátnej kategórie rekonštrukcií industriálnych pamiatok. C-Mine je jasná a presná odpoveď na otázku, ako sa vysporiadať s rozsiahlym opusteným priemyselným dedičstvom. Od roku 2005 mesto Genk (dôležitý partner v karbónovom páse, ktorý sa tiahne až do oblasti Porúria) aktívne obnovuje svoju nedávnu industriálnu minulosť. Stará infraštruktúra uhoľnej bane sa od svojho dokončenia v roku 2010 neustále stáva novým a kľúčovým uzlom kultúrnej infraštruktúry pre širšiu oblasť.

Rozsiahla škála a priame technické riešenia uvedenej elektrárne zadefinovali pre nové operácie s objemom vopred obmedzené a veľmi striktné limity. Pridaná kultúrna infraštruktúra je plne založená na existujúcej vertikálnej divízii - 5 metrová vysoká základňa - platforma, na ktorej stoja veľkolepé strojovne. Rozšírením tehlovej základne o dva nové betónové prídavky vytvorilo hlbokú a fascinujúcu úroveň zeme a priestor pre labyrintový foyer vrátane výstavných priestorov, kancelárií, kaviarne, reštaurácie, zasadacích miestností a prístupov k dvom novým divadlám. Materiálne obsadenie nových impulzov v rekonštrukcii dodáva historickej industriálnej infraštruktúre novú silu, prepojenie programu s koncipovaným vonkajším verejným priestorom oživuje celý areál a dôstojný industriál C-Mine dostáva zaslúžene sviežu druhú šancu.

O schopnosti uchopiť do rúk akúkoľvek mierku ateliér dokazuje jedným z najväčších projektov. Reštrukturalizácia Skanderbeg námestia je výsledkom medzinárodnej architektonickej súťaže, ktorú v roku 2008 51N4E vyhrali. Návrh súťaže, koncipovaný v spolupráci s albánskym umelcom Anriom Salam, reorganizuje centrálne námestie Tirany, rozsiahly bývalý komunistický priestor. radikálnym spôsobom. V komplexnom a hustom mestskom kontexte, ktoré je jadrom albánskeho hlavného mesta a symbolom pre celú krajinu, projekt inštaluje veľkorysú pešiu zónu. Námestie sa prezentuje ako prázdnota v chaose mesta, vo forme plochej pyramíde lemovanej husto osadeným okrajom, tvoreným zbierkou starých a nových verejných priestranstiev a záhrad. Výsledný zelený pás pôsobí ako buffer – predsieň, alebo zástera, ktorá tvorí dôležitý filter medzi preťaženým mestom a námestím. Proti represívnej monumentalite komunistickej architektúry pôsobí rozsiahla, plytká nízka pyramída, na jej vrchole sa občania nachádzajú na rovnakej úrovni ako autoritárska architektúra minulosti. Námestie tak komunikuje nielen s fyzickým ale aj mentálnym kontextom, ktorý otvára možnosti premýšľania o budovách definujúcich minulosť Albánska, čím vznikol nový spôsob pochopenia, a následné prijatie budov ako ich históriu, na ktorej sa dá stavať. Projekt vyhral cenu The European Prize for Urban Public Space 2018 za najlepší verejný priestor v Európe. V roku 2019 sa dostal projekt do finále najprestížnejšieho ocenenia Mies Van der Rohe Award 2019, kde sa uchádzal spolu s prvoligovými menami ako sú de Vylder Vinck Taillieu, Brandlhuber+ , Selgascano a Lacaton & Vassal.

Ateliér 51N4E bol odmenený rôznymi medzinárodnými cenami za architektonické projekty, zatiaľ čo sa nedávno zapojil do rozvoja strategických vízií pre veľké mestské regióny, ako sú Bordeaux (50 000 bytov), Brusel (Bruxelles Metropôle 2040), alebo Istanbul (Making City) a iné. V súčasnosti naďalej pracujú na rôznorodých mierkach, so snahou kolaborovania s ateliérmi ako KGDVS, jaspers-eyers , L’AUC, bourbouze & graindorge, Caruso St John, a iní.

Rukopisne kontextuálne projekty 51N4E sú zreteľnou reprezentáciou správneho dialógu a experimentu zároveň. Progresívny a citlivý prístup ku konceptom zanecháva v prostredí jasný „impact“ a dôsledne vytvára vzor pre dobrú, udržateľnú architektúru.

text: Ľuboš Dobóczi